Spoplatnenie zdravotnej starostlivosti pre určité skupiny pacientov
Zdravotná starostlivosť a jej poskytovanie by nebolo možné bez potrebných financií. Slovensko je jednou z krajín, ktorá sa v zdravotníctve rozhodla uplatniť takzvaný ,,systém solidarity,“ ktorého cieľom je zabezpečenie potrebnej starostlivosti pre všetkých členov spoločnosti. Do tohto systému spadá sieť zdravotných poisťovní a občanov, ktorí (samozrejme na výnimky, akými sú napríklad deti) do nich odvádzajú finančné odvody. Z tých je následne financovaný chod a prevádzka zdravotníckych zariadení, potrebné vyšetrenia či úkony.
V spoločnosti, ktorej väčšinová populácia netrpí závažnými ochoreniami, svoj produktívny život strávia aktívne a zdravý životný štýl pre nich nie je neznámym pojmom, tešia sa zdravej a relatívne bezstarostnej starobe je spomínaný systém iste jedným z najlepších možných riešení. Avšak realita je odlišná. Slovensko je jednou z krajín, v ktorej je zdravie často podceňované, starostlivosť oň nedostatočná až žiadna a následky na seba nenechávajú dlho čakať. Držíme prvenstvo v mnohých smutných rebríčkoch, všeobecná osveta pokrivkáva a na preventívne prehliadky sa taktiež veľakrát pacientom nechce. Na správne a včasne poskytnutú zdravotnú starostlivosť by mal mať nárok každý človek, avšak narastajúce náklady s tým súvisiace vedú k diskusiám o zavádzaní poplatkov pre určité skupiny pacientov. Cieľom týchto opatrení je zmierniť finančný tlak na súčasný zdravotný systém, no vyvolávajú otázky o rovnosti prístupu k starostlivosti. Téma je taktiež akruálna aj v kontexte starnutia populácie, ktorá sa nevyhýba ani Slovensku.
Jedným z kritérií, ktoré by mohlo rozhodovať o tom, kto si pri návšteve ambulancie či pohotovostnej služby siahne do peňaženky, je pravidelné absolvovanie preventívnych prehliadok (bezplatných treba podotknúť) raz do roka. Javí sa byť fér, že tí, ktorí pravidelne vynakladajú úsilie podchytiť prípadné problémy prevenciou, by mali byť v pomyselnom rebríčku ,,priority“ o kúsok vpred. S týmto sa však automaticky spája mnoho ďalších nezodpovedaných otázok. Jednou z nich je kvalita spomínaných návštev. Je samozrejmé, že rozhovory s priateľmi, rodinou či známymi je potrebné brať s väčšou či menšou rezervou, ale nie ojedinele sa môžeme stretnúť s tým, že pacienti popisujú preventívnu kontrolu ako záležitosť, ktorá netrvá dlhšie ako pár minút, neposkytuje im dostatočný priestor na konzultáciu všetkých ich ťažkostí (v mojom okolí spomínali najmä tie chronické) či prípadnej liečby, strohosť ošetrujúceho lekára a viac-menej ,,rutinnú záležitosť“. Časť pacientov tak považuje za ich výsledok iba stratený čas, ktorý im nijak nepomohol k zlepšeniu ich zdravia.
Profesionáli vo svojom obore
V spoločnosti TetraDa sa opierame o špičkových odborníkov, ktorí sú lídrami v oblasti biotechnológií a výskumu bioaktívnych peptidov. Náš vedecký tím kombinuje dlhoročné skúsenosti s inováciami, aby priniesol prelomové riešenia pre regeneráciu buniek a podporu telesných orgánov.
S týmto problémom úzko súvisí aj nedostatok obvodných lekárov a s tým spojené dlhé čakacie lehoty. Zamestnávatelia umožňujú len obmedzený počet možností navštíviť lekára či k nemu sprevádzať rodinného príslušníka, čo pre mnohých ľudí znamená kalkulácie, ktoré častokrát končia v neprospech prevencie. Bohužiaľ, mnohí pacienti sú rôznymi životnými okolnosťami tlační do prístupu: Hasiť to, čo horí, ktorý spolu s možnými negatívnymi skúsenosťami a/alebo pocitom nevypočutia zapríčiňujú zanedbávanie prevencie. Odmeňovanie aktívneho prístupu a zodpovedného správania zárukou bezplatnej liečby v prípade úrazu či zisteného ochorenia sa na prvý pohľad môže javiť motivačne, no automaticky sa natíska otázka, či je morálne správne považovať ľudí, ktorí majú k preventívnej starostlivosti sťažený prístup či už v dôsledku pracovného/rodinného vyťaženia alebo napríklad odľahlou lokalitou bývania a s tým spojeným dochádzaním, automaticky za menej zodpovedných.
V prípade zlepšenia alebo úplného odstránenia existujúcich nedostatkov je vyššie spomínané kritérium veľmi relevantné. Avšak, pravidelná prevencia je len začiatok. Včasné podchytenie začínajúcich zdravotných problémov výrazne zvyšuje šancu na ich úspešnú liečbu, predchádzanie ich vzniku začína už oveľa skôr. Kľúčovým faktorom zdravia je toľko spomínaný zdravý životný štýl. Základné zásady zdravého stravovania, dôležitosti pravidelného pohybu, dodržiavania pitného režimu a potreby vyhýbať sa činnostiam, akými sú pravidelná konzumácia alkoholu, fajčenie, nepravidelný spánok, konzumácia veľkých množstiev soli, cukru, konzervantov, umelých sladidiel a ochucovadiel… vymenuje s veľkou pravdepodobnosťou väčšina ľudí.
Implementácia do každodenného života je už o inom. Tým sa dostávame k ďalšiemu problému. Vo viacerých rozhovoroch s lekármi či inak v zdravotníctve angažovanými ľuďmi sa venovali problémom sústavného zanedbávania svojho zdravia jednotlivými pacientami. Niekoľkokrát sa opakoval návrh, ktorý nadväzoval na vyššie spomínanú tému pravidelných preventívnych prehliadok. Spočíval najmä v dostatočnej informovanosti pacienta o jeho celkovom zdraví, aktuálnom spôsobe života a stravovanie, možných nedostatkov a následne spôsoboch zlepšenia. Za predpokladu, že daný človek bude dostatočne oboznámený o dôsledkoch, ktoré jeho životný štýl môže zapríčiniť, a napriek tomu sa rozhodne v ňom pokračovať bez snahy o zlepšenie, v prípade zdravotných komplikácii si časť nákladov na liečbu bude hradiť sám. Otázka, o akú veľkú čiastku, prípadne koľko %, by pacient musel platiť z vlastných nákladov, nebola presne zodpovedaná. Daný návrh riešenia vychádzal z aktívnej spolupráce a komunikácie medzi lekárom/zdravotníkom a pacientom, dostatočnej edukácie a taktiež o dôležitosti poskytnúť pacientovi dostatočný priestor na zlepšenie a úpravu svojich návykov, čoho optimálnym výsledkom je zníženie nutnosti budúcej liečby a s ňou spojenými poplatkami (a samozrejme vyššia kvalita života konkrétneho pacienta.) Mohlo by to predstavovať ideálny kompromis, ktorý zároveň umožní danej osobe sa možným poplatkom v budúcnosti vyvarovať, ak preukáže snahu o zlepšenie.
Navrhované riešenie vyvoláva značné množstvo etických otázok. Jedným z kritérií, ktoré posudzujú, či sa pacient má alebo nemá finančne podieľať na svojej liečbe, bol samozrejme typ ochorenia. Hlavnou myšlienkou bolo, že ak sa ochoreniu dalo predchádzať napríklad zmenou stravovania, o čom bol pacient dostatočne poučený a informovaný, no rozhodol sa odporúčania ignorovať, stráca nárok na 100% hradenie liečby zo zdravotného poistenia. Návrhu sa jednoznačne nedá upierať jeho logika, stále však ostáva vytýčiť jednoznačnú hranicu, za čo pacient svojou nedbalosťou/nedisciplinovanosťou môže a za čo už nie. Zdravotný stav ovplyvňuje každý aspekt nášho života a jednoznačne určiť podiel ,,viny“ nie je jednoduché. V pamäti mi utkvela otázka z jednej diskusie, či prípadná obezita pacienta mohla mať vplyv na vážnosť zranenia napríklad členka pri nešťastnom páde, či dokonca prispieť k vzniku samotného pádu, čím by mu ukladala spomínanú povinnosť hradiť určité % nákladov. Samozrejme, jednotlivé ochorenia a vplyv dotyčného/dotyčnej životného štýlu na ich vznik by bol v právomoci lekárov či posudkovej komisie, no zložitých otázok sa vynára viacero.
Navrhované riešenie vyvoláva značné množstvo etických otázok. Jedným z kritérií, ktoré posudzujú, či sa pacient má alebo nemá finančne podieľať na svojej liečbe, bol samozrejme typ ochorenia. Hlavnou myšlienkou bolo, že ak sa ochoreniu dalo predchádzať napríklad zmenou stravovania, o čom bol pacient dostatočne poučený a informovaný, no rozhodol sa odporúčania ignorovať, stráca nárok na 100% hradenie liečby zo zdravotného poistenia. Návrhu sa jednoznačne nedá upierať jeho logika, stále však ostáva vytýčiť jednoznačnú hranicu, za čo pacient svojou nedbalosťou/nedisciplinovanosťou môže a za čo už nie. Zdravotný stav ovplyvňuje každý aspekt nášho života a jednoznačne určiť podiel ,,viny“ nie je jednoduché. V pamäti mi utkvela otázka z jednej diskusie, či prípadná obezita pacienta mohla mať vplyv na vážnosť zranenia napríklad členka pri nešťastnom páde, či dokonca prispieť k vzniku samotného pádu, čím by mu ukladala spomínanú povinnosť hradiť určité % nákladov. Samozrejme, jednotlivé ochorenia a vplyv dotyčného/dotyčnej životného štýlu na ich vznik by bol v právomoci lekárov či posudkovej komisie, no zložitých otázok sa vynára viacero.
Aspektom, ktorý určite nemôže byť opomínaný, je rodinné zázemie a celkový prístup k zdraviu v konkrétnych sociálnych skupinách. Isteže, každý dospelý svojprávny človek si nesie zodpovednosť za svoje zdravie sám, spolu s rozhodnutím, či ho bude alebo nebude zanedbávať. Na rozhodovanie, ktorým v dospelosti riadime svoj život, má vplyv výchova a prostredie, v ktorom sme trávili detstvo a je teda logické, že človek pochádzajúci z rodiny, v ktorej mu nebola starostlivosť o svoje zdravie a jeho dôležitosť vštepovaná, si tieto princípy bude osvojovať podstatne ťažšie a pravdepodobne bude potrebné viac, než niekoľko edukačných konzultácii s ošetrujúcim lekárom. Tu je možno na mieste otázka, či má byť podobným pacientom poskytnutá možnosť rozsiahlejšej preventívnej a edukačnej činnosti, napríklad v spolupráci v nutričným terapeutom, fyzioterapeutom atď., čo by v konečnom dôsledku vyžadovalo financie, ktoré je zámerom šetriť. Možným riešením by na druhej strane mohla byť vhodná implementácia potrebných informácii do študijných osnov základných a stredných škôl, čím by sa nerovnosť prístupu k potrebným informáciám čiastočne znížila. Významný vplyv rodiny a prostredia však ostáva a je naďalej potrebné ho brať na zreteľ.
V prípade uvedenia navrhovaných opatrení do praxe je dôležité nezabudnúť na cieľ, ktorým je, aby potrebná zdravotná starostlivosť ostala naďalej dostupná pre všetkých a nedochádzalo k diskriminácii skupín obyvateľov, napríklad pre ich nepriaznivú ekonomickú situáciu. Zavádzanie plošného nárastu poplatkov za určitú skupinu zdravotných úkonov či typov liečby môže mať za následok pacientov, ktorý sa rozhodnú potrebnú pomoc vyhľadať až v prípade výrazného zhoršenia ich zdravotných komplikácii, prípadne v pokročilých štádiách ochorení, čo môže mať za následok vyššiu úmrtnosť. Ohrozené sú najmä tie skupiny ľudí, ktorých nepriaznivá životná situácia im výrazne sťažuje a obmedzuje možnosti zlepšiť svoj zdravotný stav natoľko, aby sa vyhli možným poplatkom. Koniec koncov, tento problém je obzvlášť zrejmý v krajinách, kde je zdravotná starostlivosť spoplatnená, ale nie je zabezpečené primerané poistenie alebo existuje rozdiel v kvalite poskytovanej starostlivosti v závislosti od finančných možností pacienta.
Dobrým príkladom, ktorý som videla viackrát použitým ako argument v podobných diskusiách, bola nočná práca a jej negatívny vplyv na zdravie kardiovaskulárneho systému. V prípade finančných ťažkostí je pravdepodobné, že pacient bude v nočnej práci pokračovať napriek možným rizikám pre jeho zdravie, nakoľko zníženie finančného príjmu môže mať pre jeho život devastačné dopady. Nepriaznivá finančná situácia taktiež výrazne limituje možnosť konzumácie kvalitných potravín (napr. finančne výhodnejšie stravovanie v závodných jedálňach) a v neposlednom rade prispieva k vzniku chronického stresu.
Pacienti taktiež môžu začať uprednostňovať lacnejšie, menej kvalitné formy liečby, prípadne sa zo strachu z možných výdavkov vzdajú liečby úplne. Tento problém sa môže týkať najmä ľudí s chronickými ťažkosťami, ktorých liečba by bola podmienená čiastočným hradením finančných nákladov, no ich zdravotný stav by im zároveň znemožňoval alebo výrazne obmedzoval možnosť zbaviť sa nutnosti finančnej záťaže.
Ďalšou diskutovanou skupinou sú pacienti, ktorý nemali možnosť sa aktívne podieľať na stave svojho zdravia, nakoľko ich ochorenia sú vrodené alebo geneticky podmienené. Náklady na liečbu týchto pacientov bývajú spravidla vysoké a neraz sú potrebné po celú dobu života pacienta. Určitým spôsobom do tejto skupiny spadajú aj osoby, u ktorých sa ochorenia rozvinuli v rannom veku. V prípadoch týchto pacientov je princíp solidarity asi najviac zreteľný, nakoľko potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá im neraz umožňuje prežitie alebo výrazné zlepšenie kvality života, im zabezpečujú ostatní členovia spoločnosti bez nároku na kompenzáciu.
Potrebné je zohľadniť aj morálnu zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov, nakoľko by mali byť povinní poskytnúť potrebnú pomoc každému pacientovi bez rozdielu. V zdravotníctve sa veľakrát vyskytnú situácie, v ktorých nie je čas a priestor analyzovať pacientovu zodpovednosť k svojmu zdraviu a mieru, do ktorej sa dalo jeho aktuálnemu problému predísť. Život a bezpečnosť pacienta by mala byť za každej okolnosti na prvom mieste. Ak sa zhodneme na tom, že poskytnutie bezodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyhnutnej pre záchranu života by malo byť zdravotnými poisťovňami hradené za každej okolnosti, stále nám ostáva množstvo nevyriešených otázok.
Dilema, či je morálne správne zachrániť pacientovi život, no následne mu znemožniť nádej na vyliečenie z dôvodu, že jeho finančná situácia ho ďalej nepustí a jeho predošlá rodinná situácia si jeho pozornosť brala viac, ako potreba zmeniť svoje stravovacie návyky a znížiť tak riziko kardiovaskulárneho ochorenia, ktoré ho v tomto momente takmer pripravilo o život, je zložitá. Napriek tomu, že zodpovednosť za svoje zdravie nesieme každý sám a rovnako tak by sme mali niesť zodpovednosť aj za laxný prístup k nemu, nemôžme prestať brať do úvahy štartovaciu čiaru, ktorú má každý človek diametrálne odlišnú. Financie sú pre chod zdravotníctva kľúčové a naliehavosť finančnej otázky je viac než istá. Zvýšenie tlaku na prevenciu a edukáciu pacientov by v správnej forme mohlo pomôcť odľahčiť zavedený systém a zvýšiť celkovú kvalitu zdravia populácie, ktorej jedinci nebudú potrebovať také množstvo dlhodobej liečby a lekárskych zákrokov. Prispievanie za nadštandardné úkony je na rozhodnutí individuálneho človeka, ale základná zdravotná starostlivosť by mala byť dostupná a poskytnutá všetkým ľuďom bez rozdielu v každom štáte a systéme, v ktorom je zdravie a dobro pacienta na prvom mieste.
Použité zdroje a literatúra
Bilasová V., Etika a medicína, 2008, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, ISBN 978 808 068 809 7
Hamplová L., Veřejné zdravotnictví a výchova ke zdraví, 2019, Grada, ISBN 978 802 710 568 7, s.120
https://www.health.gov.sk/?poplatky-v-zdravotnictve
https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/kedy-platit-za-zdravotnu-starostlivost.html
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=188111
https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-577
Uverejnené so súhlasom
- Meno a priezvisko: Martina Žákovičová
- Študijný program: rádiologická technika
- Forma štúdia: denná
- Ročník: 1.
- Akademický rok: 2024/2025
Názov:
Spoplatnenie zdravotnej starostlivosti pre určité skupiny pacientov. (Seminárna práca z predmetu Profesijná etika)
