Zdravotné riziká pri práci v zdravotníctve
Aktuálne človek strávi vo svojom pracovnom prostredí približne polovicu života. Práca v zdravotníctve so sebou prináša špecifické riziká ohrozujúce zdravie, prípadne kvalitu života zamestnancov, ktoré sa v iných odvetviach nevyskytujú. Práce, pri ktorých dané nebezpečie hrozí, sa označujú ako rizikové a z hľadiska zákona sa zaraďujú do kategórií 3 (významná/značná miera zdravotného rizika) a 4 (vysoká miera zdravotného rizika.) Pri týchto prácach môže vzniknúť napríklad choroba z povolania, , profesionálna otrava, čiastočná alebo trvalá invalidita. Miera rizika závisí od mnohých faktorov, napr. fyzikálne (ionizujúce a neionizujúce žiarenie, hluk, vibrácie), chemické, biologické (baktérie, vírusy huby, parazity), fyziologické (fyzická záťaž pri dvíhaní bremien), psychologické alebo psychosociálne. O zaradení do jednotlivej kategórie rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Je dôležité podotknúť, že nie každá pracovná pozícia v zdravotníctve spadá do rizikových kategórií.
Úlohou spoločnosti je vytvárať zdravotníckym pracovníkom také pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať ich povolanie bez poškodzovania zdravia a vytvárania neprimeranej fyzickej a psychickej záťaže na jednotlivca. Samotný výkon lekárskych a nelekárskych povolaní so sebou nesie veľkú zodpovednosť a náročnosť na psychiku, čo spolu s nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami môže viesť k vyššiemu riziku úrazov, práceneschopnosti alebo psychickému vyhoreniu, čo má negatívny dopad na dostupnosť a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom.
Samotní pacienti a prostredie, v ktorom zdravotnícky personál vykonáva svoju prácu, sú rizikové. Medzi prvými potenciálne nebezpečnými faktormi, ktorými je do určitej miery vystavená každá osoba nachádzajúca sa v prostredí zdravotníckych zariadení, sú biologické. Sem sa zaraďujú mikroorganizmy, najmä baktérie, vírusy, prióny, parzity a huby, ktoré môžu vyvolať (nozokomiálnu) nákazu, alergiu alebo mať toxický účinok. Riziko priamo úmerne stúpa s dĺžkou expozície. Najviac a najčastejšie exponovaní týmto biologickým faktorom sú zamestnanci pri vykonávaní ošetrovateľskej činnosti, vyšetrovaní pacientov, pri manipulácii s infekčným biologickým materiálom alebo pri práci v klinických, diagnostických a mikrobiologických laboratóriách.
Profesionáli vo svojom obore
V spoločnosti TetraDa sa opierame o špičkových odborníkov, ktorí sú lídrami v oblasti biotechnológií a výskumu bioaktívnych peptidov. Náš vedecký tím kombinuje dlhoročné skúsenosti s inováciami, aby priniesol prelomové riešenia pre regeneráciu buniek a podporu telesných orgánov.
Na základe nariadenia vlády SR klasifikujeme biologické faktory do 4 skupín podľa ich miery rizika infekcie u ľudí a závažnosti zdravotných účinkov.
1. skupina
Sem zaraďuje tie biologické faktory (BF), pri ktorých nie je pravdepodobné, že by u ľudí mohli spôsobiť ochorenie.
2. skupina
Tieto BF u ľudí ochorenie spôsobiť môžu, je však nepravdepodobné, že by sa v populácii ďalej rozšírilo. V prípade tejto skupiny máme obvykle k dispozícii účinnú liečbu alebo očkovanie.
Príklady BF zaradených do 2. skupiny:
Baktérie
Streptococcus pyogenes, Helicobacter pylori
vírusy
chrípka typu A, B a C, osýpky, rubeola, mumps
Prióny
ochorenie Scrapie
Parazity
Entamoeba histolytica, Toxoplasma gondii
Huby
Aspergillus flavus, Candida albicans
3. skupina
Zaraďujeme sem tie BF, ktoré môžu u ľudí spôsobovať závažné ochorenia, u ktorých hrozí riziko ich rozšírenia v populácii. Aj v prípade tejto skupiny máme obvykle k dispozícii účinnú liečbu alebo očkovanie.
Príklady BF zaradených do 3. skupiny:
Baktérie
Mycobacterium tuberculosis, Salmonella Typhi
vírusy
hepatitídy B a C, vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV)
Prióny
Creutzfeldt-Jakobovu choroba
Parazity
Taenia solium, Plasmodium falciparum
Huby
Histoplasma capsulatum, Blastomyces dermatitidis
4. skupina
Sem zaraďuje BF, ktoré u ľudí spôsobujú závažné ochorenia a sú vysoko infekčné (vysoké riziko ich rozšírenia v populácii.) Proti tejto skupine obvykle k dispozícii nemáme účinnú liečbu ani očkovanie. Niektoré BF patriace do tejto skuoiny sú označované aj ako biologické zbrane.
Príklady BF zaradených do 4. skupiny:
Vírusy – Ebolavirus, vírus Variola
Ochrana zdravia zamestnancov pri práci s expozíciou biologickým faktorom je legislatívne upravená v § 42 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje základné povinnosti zamestnávateľov v tejto oblasti, a to zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov biologickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru a poskytnúť povinné alebo odporúčané očkovanie zamestnancom, ktorí sú alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka.
Potenciálne škodlivé pracovné podmienky môžu byť zapríčinené aj fyzikálnymi faktormi. Jedným z často spomínaných činiteľov nepriaznivo pôsobiacim na zdravie zamestnancov (nielen) v zdravotníctve, je nadmerný hluk. Hluk je každý nežiaduci, nepríjemný, rušivý alebo škodlivý zvuk. Šíri sa prostredníctvom zvukových vĺn, ktorými sa prenáša akustická energia. Jeho intenzita sa meria decibeloch. Najvýraznejšou a najtypickejšou zmenou v dôsledku expozície hluku je poškodenie sluchu. Nadmerný hluk poškodzuje vláskové bunky vnútorného ucha, čo vedie k zmenám počutia. Hluk aj pri nižších hladinách môže vyvolávať stres, ktorého účinky sa prejavia zmenami zdravotného stavu. Napríklad mnohé štúdie preukázali u osôb dlhodobo exponovaných nadmernému hluku zvýšenie pulzovej frekvencie a krvného tlaku, poruchy činnosti tráviaceho systému, pokles imunity a podobne. Riziko vystavenia nadmernému hluku sa medzi jednotlivými pracoviskami v zdravotníckych zariadeniach líši. Na pracoviskách, ktoré sú v tomto ohľade rizikové, je potrebné predchádzať možným negatívnym dôsledkom používaním vhodných ochranných pracovných pomôcok.
Pre povolanie rádiologického technika je v rámci bezpečnosti na pracovisku ochrana pred ionizujúcim žiarením. Toto žiarenie je klasifikovaný karcinogén, preto práca s ním musí byť dôkladne kontrolovaná. Ochrana pracovníkov pred týmto typom žiarenia sa nazýva radiačná ochrana. Okrem pravidelných technických kontrol sa zameriava sa zameriava na bezpečnú organizáciu práce. Dôležitým faktorom v ochrane pracovníkov pred ionizujúcim žiarením sú aj povinnosti, ktoré musí zabezpečiť zamestnávateľ, napríklad:
- zabezpečiť opatrenia na zníženie ožiarenia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,
- zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu,
predložiť lekárovi pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke
Praktické príklady (spôsoby) ochrany pred ionizujúcim žiarením:
- Ochrana časom – dávka žiarenia je priamo úmerná dobe ožiarenia, preto doba pobytu v priestore s ionizujúcim žiarením môže byť len na nevyhnutný čas
- Ochrana vzdialenosťou – dávka, resp. dávkový príkon klesá s druhou mocninou vzdialenosti od zdroja ionizujúceho žiarenia. Je preto potrebné sa zdržovať čo najďalej od zdrojov ionizujúceho žiarenia.
- Ochrana tienením – Veľmi efektívnou ochranou je odtienenie ionizujúceho žiarenia vhodným absorbujúcim materiálom. Najvhodnejším materiálom je olovo pre jeho ľahkú spracovateľnosť.
Zabránenie kontaminácie rádioaktívnymi látkami – Pri práci s otvorenými žiaričmi môže vznikať riziko kontaminácie rádioaktívnymi látkami. Ide o povrchovú rádioaktívnu kontamináciu buď tela alebo o vnútornú rádioaktívnu kontamináciu. Vnútorná rádioaktívna kontaminácia je samozrejme nebezpečnejšia, pretože pri nej je organizmus ionizujúcim žiarením zaťažovaný dlhodobo ,,zvnútra“. Aby sa zabránilo rádioaktívnej kontaminácii, je nutné dodržiavať pravidlá hygieny, v kontrolovanom pásme nejesť, používať ochranné pracovné prostriedky a postupovať podľa ďalších kvalifikovaných inštrukcií.
Chemickým faktorom sú vystavení lekári, sestry aj pomocný zdravotnícky personál. Sú to najmä chemikálie používané v laboratóriách, inhalačné alebo lokálne anestetiká, lieky (napr. antibiotiká), dezinfekčné prostriedky, sterilizačné prostriedky. Významné rizikom pre zdravotníckych pracovníkov sú cytostatiká, ktoré sa používajú pri liečbe pacientov s nádorovými ochoreniami. Ohrozené expozíciou aerosólom cytostatík sú najmä zdravotné sestry pri príprave roztokov pre injekčnú aplikáciu a počas aplikácie pacientovi. Veľa chemických látok používaných v zdravotníctve pôsobí aj ako alergény (napr. niektoré lieky – antibiotiká, očkovacie látky, chlórové preparáty používané na dezinfekciu).
Zdravotnícki zamestnanci lôžkových oddelení, oddelení s imobilnými pacientmi, zdravotníckych zariadení pre dlhodobo chorých alebo rehabilitačných ústavov sa častokrát stretávajú s neprimeranou fyzickou záťažou pri výkone svojej práce. Tento problém sa najčastejšie v rámci liečebnej a ošetrovateľskej činnosti. Výrazne k tomu prispieva aj nedostatok vhodných mechanických pomôcok a zariadení pre manipuláciu s pacientom, ktoré vykonávanie daných činností výrazne uľahčujú. Ochranu zamestnancov pred nadmerným fyzickým zaťažením upravuje zákon nasledovne:
ZÁKON č. 355/2007 Z. z. (§ 38) v súlade s nariadením vlády SR č. 281/2006 Z. z. ustanovuje:
Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred fyzickou záťažou pri práci povinný
- zabezpečiť posúdenie fyzickej záťaže pri práci,
- usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce,
- dodržiavať limitné hodnoty celkovej a lokálnej fyzickej záťaže zamestnancov,
- dodržiavať limitné hodnoty pri manipulácii s bremenami a ďalšie minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami podľa osobitného predpisu,
zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci.
Významným a často spomínaným rizikovým faktorom pri vykonávaní pracovnej činnosti zdravotníkov je psychická záťaž, ktorá vyplýva najmä zo zodpovednosti za život a zdravie pacienta, pri lekárskych pozíciách najmä ide najmä o zodpovednosť pri rozhodovaní o správnom spôsobe liečby, nelekársky zdravotný personál zase zodpovedá za správne dodržanie konkrétnych lekárskych a diagnostických procesov a postupov.
V mnohých zdravotníckych zariadeniach pracovná doba zahŕňa zmennosť a spolu s tým aj nočnú prácu, ktorá z dlhodobého hľadiska negatívne pôsobí na zdravie zamestnancov, narúša prirodzený spánkový režim a prispieva k vytváraniu dlhodobého spánkového deficitu či chronickému stresu.
Častokrát sa môžeme stretnúť aj s časovou tiesňou spôsobenou vysokým počtom pacientov v značnom nepomere k množstvu zdravotníckeho personálu.
Riešenia vedúce k zmierneniu psychickej záťaže zamestnancov v zdravotníctve sú dlhodobé a zahŕňajú najmä zlepšenie pracovných podmienok, zníženiu počtu nadčasov, odstránení nedostatku personálu na konkrétnych pracoviskách a vytvoreniu priestoru vhodného na odpočinok a regeneráciu.
Použité zdroje a literatúra
Wolters Kluwer, 2024. Ochrana zdravia zamestnancov s expozíciou biologickým faktorom pri práci. ASPI. [online] Dostupné na: https://www.aspi.sk/products/lawText/7/286984/1/2
Národný inšpektorát práce, 2005. OBMEDZTE HLUK! Zásady BOZP pri práci v hluku. (12.vydanie) European Agency for Safety and Health at Work ISBN:80-968834-7-X
Uverejnené so súhlasom
- Meno a priezvisko: Martina Žákovičová
- Študijný program: rádiologická technika
- Forma štúdia: denná
- Ročník: 1.
- Akademický rok: 2024/2025
Názov:
Zdravotné riziká pri práci v zdravotníctve. (Seminárna práca z predmetu Preventívna medicína)
